Partner verejného sektora – základné pojmy.

Za verejný sektor môžeme považovať subjekty s rôznorodou funkciou a organizačnou štruktúrou, ktoré sa primárne zameriavajú na poskytovanie a zabezpečovanie fungovania verejnej správy. Sú to orgány štátnej správy, samosprávy, či verejnoprávne inštitúcie. Ich cieľom nie je výlučne zisk. Sú financované prostredníctvom verejných financií, to znamená daní odvedených štátu. Verejný sektor by mal v ideálnom prípade slúžiť verejnosti a jej potrebám. Avšak verejný sektor a jeho subjekty sa do určitej miery venujú aj biznisu. Ten však musí byť maximálne transparentný a musí sa riadiť zákonom stanovenými pravidlami. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k nekalým praktikám, ktoré podkopávajú dôveru verejnosti k štátu a jeho inštitúciám. S verejnými prostriedkami daňových poplatníkov by sa nemalo narábať s cieľom podvodného obohacovania jednotlivcov.

Aj verejný sektor však k svojmu fungovaniu potrebuje vytvárať zákazky, vznikajú mu pohľadávky voči iným subjektom – fyzickým a právnickým osobám prevažne z podnikateľského prostredia. Hovoríme tu o takzvanom partnerovi verejného sektora. Všetci tí, ktorí prijímajú finančné prostriedky a rôzne ďalšie typy plnenia vo forme majetku, majetkových práv a vychádzajú z verejných zdrojov.

Partner verejného sektora sa tak stáva konečným užívateľom všetkých týchto výhod z partnerstva so štátom. Väčšinou ako protipól za určitú službu, činnosť, tovar poskytnutý vo verejnom záujme. Partner verejného sektora sa podľa zákona musí registrovať v registri partnerov, aby bolo verejnosti známe, s kým štát uzatvára zmluvy a kam plynú verejné financie. Už sa viackrát v minulosti stalo, že za firmami, ktoré so štátom obchodovali, sa skrývali osoby blízke funkcionárom z oblasti verejného sektora, čo je samozrejme nezákonné. Partner verejného sektora nesmie byť v žiadnom prípade zvýhodňovaný, verejnú zákazku musí získať na základe riadneho konkurzu.