Zlé myšlienky, výčitky alebo zlý pocit v nás spôsobujú nechuť do života. Chceme sa pohnúť, nemyslieť na to a nevieme ako. Navštívime psychológa, pomôže nám, ale oni sa objavia znova. A tak sa proces opakuje. Zlé myšlienky, psychológ, dobré myšlienky a zas následne od začiatku.
Psychológ vie ako nám má pomôcť a my sa podľa toho držíme. Lenže psychológ stojí nemálo peňazí a ak sa chceme zbaviť myšlienok každý deň, peniaze by nám nevystačili. Použime miesto psychológa šport.
Pri športe telo pociťuje aktivitu. Musí sa na ňu sústrediť a tak sa sústredí na fyzickú aktivitu a nie na psychickú. Takže naše myšlienky časom prejdú do pozadia. Pri behu musíme telo naučiť, aby sa sústredilo na každý jeden pohyb. Ísť si zabehať do lesa a prinútiť telo aby rozmýšľalo nad tým čo práve vykonáva. Na každý koreň na zemi, aby sme nezakopli. Na každý kopček alebo puklinu, aby sme nespadli. V lese nájdeme takisto ticho, ktoré nám pomáha sústrediť sa na to ostatné. Na to ako pohybujeme nohami, ako je naše telo zohraté v jeden celok. Ako dostupujem nohami, ako si dokážem pomôcť pri behu aj rukami. Vnímať každý jeden nádych, to aké je naše telo čarovné, keď pri každom nádychu z neho získa maximu a okysličí nám každý sval v tele.
Toto sa musíme naučiť pri každom jednom športe. Aby naše telo bolo zaťažené fyzicky, ale aj psychicky. Aby sme nemali nutkanie premýšľať nad tým čo sa nám dnes nepodarilo, alebo čo nás čaká. Tak si telo oddýchne od zlých myšlienok. A to sa dá pri každom jednom športe. Či už beháte, hráte futbal, tenis, plávate alebo bicyklujete.
Telu treba dať impulz, že idete vykonávať fyzickú aktivitu, pri ktorej zapojíte aj psychiku, ale len v tom čo sa deje práve teraz. Premýšľaní o tom, čo práve robím a čo sa práve s mojím telom deje. Aj po dokončení športovej aktivity vám určite bude lepšie. Vaše telo sa unaví a už nebude viac vládať premýšľať nad tým zlým a nad tým nechceným čo vaše telo nechce.
Pretože šport je psychológ zadarmo. Nič od vás nežiada, športovanie vám iba dáva.